Pozor! Chystá sa obrovský podvod na ľuďoch!

Tak nám zabili Ferdinanda, povedal som si, parafrázujúc dobrého vojaka Švejka, keď sa nová vláda rozhodla zaútočiť na daňovú reformu a rovnú daň. Tento „symbol pravicovosti“ klal oči socialistom od samotného počiatku, a preto bolo od začiatku jasné, že neprežije nedotknutý.  Avšak dôchodkové sporenie, to už je iná káva. Pri príprave svojho programového vyhlásenia sa nakoniec aj nová vláda sama zľakla toho, čo by so Slovákmi mohlo narobiť rušenie druhého piliera, do ktorého sa medzičasom zapojilo už 1,5 milióna občanov. Aj preto sa do finálnej verzie programového vyhlásenia nič z jeho pracovnej podoby, kde sa o oslabovaní druhého piliera explicitne hovorilo, nedostalo.  Ak ste si však vydýchli, že vaše dôchodkové úspory prežijú aj nájazd socialistických kobyliek, prichádza trpké prebudenie. Ministerstvá práce a financií sa vážne začínajú zaoberať štyrmi opatreniami, ktoré by, zvlášť vo svojej kombinácií, mali na druhý pilier doslova zničujúci účinok.  Tieto štyri opatrenia zahŕňajú zníženie odvodov do druhého piliera zo 9 na 6 percent, vznik verejnoprávnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zdobrovoľnenie vstupu do druhého piliera (pre tých, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce), a zdobrovoľnenie výstupu z druhého piliera.  Nuž, kým rozumný čitateľ tieto informácie rozdýcha a rozčúli sa, podrobme tieto navrhované opatrenia rýchlej analýze dopadov.


4 opatrenia a jeden pohreb

Najzničujúcejšia pre dôchodkovú reformu by bola kombinácia všetkých štyroch predkladaných opatrení. Veľmi jednoducho:

Ak vláda znevýhodní sporenie v druhom pilieri tým, že zníži odvody do neho,

 – zároveň teda zníži i dôchodky, na ktoré sa v ňom bude dať nasporiť,
– zároveň teda zníži aj sumu, ktorá je dedičná v prípade náhleho úmrtia sporiteľa,
– a zároveň teda urobí sporenie úplne nevýhodným v podstate pre každého účastníka systému,

a zároveň samozrejme zvýši aj prísľuby dôchodkov vyplácaných z prvého piliera,

(neviem si predstaviť, že by to neurobili, lebo nezvýšiť sľubované dôchodky z priebežného systému, ak do neho presmerujeme percentá z druhého piliera, by znamenalo vlastne znížiť očakávané dôchodky 1,5 milióna ľuďom zapojeným v druhom pilieri cca. o pätinu),

a zároveň umožní ľuďom, zapojeným v druhom pilieri vrátiť sa naspäť do neudržateľného štátneho priebežného dôchodkového systému,

(zdobrovoľnením výstupu)

a zároveň tým, ktorí sa napriek takejto silnej motivácii nerozhodnú vrátiť do priebežného systému, umožní vstúpiť aspoň do nejakej „štátnej DSS“,

(čo za mačkopsa by to bolo si dnes ešte neviem ani predstaviť, no dobrá správa je, že podľa mojich informácií si to už nevedia predstaviť ani samotní autori tejto donebavolajúcej hlúposti, takže dnes to vyzerá, že založenie verejnoprávnej DSS je skôr zlým vtipom než skutočnou hrozbou)

a zároveň umožní mladým ľuďom nevstúpiť do takto zdeformovaného dvojpilierového systému,

(čo by v prípade uvedených opatrení skutočne žiaden rozumný mladý človek asi neurobil)

no tak celý druhý pilier jednoducho zabije.

Zničí. Stane sa jeho hrobárom.


Zapredanie budúcnosti za krátkodobý zisk

Jedným z najsilnejších argumentov socialistov voči kapitalistickým podnikateľom je ten, že v honbe za krátkodobým ziskom sú schopní zapredať vlastnú budúcnosť. Za navrhnuté opatrenia v druhom pilieri by sa však skutočne nemusel hanbiť žiaden kapitalistický vydriduch, ktorý nemyslí na budúcnosť, naháňajúc krátkodobý profit.

Vysvetlím.

Hlavným motívom všetkých navrhnutých opatrení je zlé hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktorá spravuje štátne priebežný dôchodkový systém.

Nielenže tento štátny priebežný dôchodkový systém je kvôli demografickému vývoju absolútne neudržateľný, a deficity spôsobuje sám o sebe. Spustením dôchodkového sporenia sa stalo i to, že peniaze, ktoré si jeden a pol milióna pracujúcich začalo ukladať na svojich osobných účtoch, chýbajú na výplatu starobných dôchodkov súčasným seniorom.

Zníženie odvodov do druhého piliera z 9 na 6 percent by Sociálnej poisťovni už v budúcom roku mohlo priniesť takmer 7 miliárd korún dodatočného príjmu. V roku 2008 by to bolo už takmer 8 a v roku 2009 až 8,6 miliardy korún.

Novej vláde by to teda krátkodobo pomohlo financovať výpadky príjmov Sociálnej poisťovne, spôsobené demografickým vývojom, spustením dôchodkového sporenia a prihlúplymi opatreniami v prvom pilieri, ktoré doteraz zavádzala každá slovenská vláda bez ohľadu na svoju farbu.

Čiže tu máme ten krátkodobý zisk. A dlhodobá strata?

Najhoršie na presune časti odvodov z druhého piliera späť do priebežného systému je to, že prinesie obrovské náklady, spôsobí obrovské a nezvratné škody, no vôbec nevyrieši problémy dôchodkového systému.

Hospodárenie štátneho priebežného dôchodkového systému je dlhodobo neudržateľné. Samotné ministerstvá práce i financií majú desiatky prepočtov, ktoré všetky ukazujú to isté: o niekoľko rokov sa hospodárenie Sociálnej poisťovne dostane do tak hlbokej krízy, že sa s tým už nedokáže vysporiadať.

Zníženie odvodov do druhého piliera by Sociálnej poisťovni prinieslo viac peňazí dnes. Ak sa však zvýšia odvody do prvého piliera, vláda bude musieť zvýšiť aj dôchodky, ktoré sa z neho majú v budúcnosti vyplácať. Keby sa tak nestalo, už samotné navrhované prerozdelenie sadzieb by totiž znížilo dôchodky súčasných pracujúcich.

Presun časti odvodov z druhého piliera naspäť do prvého tak vlastne znamená aj výrazné zvýšenie budúcich dlhov a deficitov Sociálnej poisťovne.

Podľa prvých rýchlych prepočtov Ministerstva práce by sa takéto opatrenie stalo aj pre štát nevýhodným niekedy pred rokom 2040. Práve vtedy by – pri ostatných premenných nezmenených – dodatočné výdavky na vyššie dôchodky (zvýšené o dodatočný odvod presunutý z druhého späť do prvého piliera) prevážili účinok dodatočných príjmov z navrhovaného prerozdelenia odvodových sadzieb.

Ak dnes vláda nezodpovedne a krátkozrako zníži odvody do druhého piliera na úkor prvého, síce zmierni finančné problémy priebežného systému na pár rokov, ale spôsobí omnoho horšie a hlbšie problémy v budúcnosti.

Inými slovami, doslova by teda išlo o zapredanie budúcnosti Slovenska a najmä mladých ľudí na úkor krátkodobého zisku. Žiadna zodpovedná vláda by sa k takémuto kroku nemohla odhodlať.

 

A nakoniec ten podvod na občanoch

Spustením druhého piliera dal štát ekonomicky aktívnym občanom možnosť rozhodnúť sa, či sa do reformy zapoja a kto bude spravovať ich peniaze. Viac ako jeden a pol milióna pracujúcich túto možnosť využilo. Nemôžu však rozhodovať o tom, koľko peňazí si budú odkladať na svoj súkromný dôchodkový účet – zákon stanovil tento príspevok na 9 % z hrubej mzdy.

Ak po roku a pol od spustenia dôchodkovej reformy politici uvažujú o znížení sumy, ktorú si sporitelia odkladajú na svoje osobné účty, nemožno to nazvať inak ako podvodom. V podstate všetkým sa totiž pri nižších odvodoch stane, že si nestihnú do odchodu do dôchodku našetriť dostatočnú sumu na svojom účte z dôvodu neuváženého rozhodnutia politikov v „polčase hry“.

Aj ak by ale štát občanom umožnil, spolu so znížením príspevkov do druhého piliera, vrátiť sa do priebežného systému, podvod by stále zostával podvodom. Namiesto udržateľného sporenia by tak totiž doslova podnecoval pracujúcich vstúpiť naspäť do neudržateľného priebežného systému, o ktorom dnes vieme, že v budúcnosti nebude schopný vyplácať dôstojné dôchodky. No a ak nám politici vezmú možnosť zabezpečiť sa na vlastný dôchodok, ako inak než podvodom sa dá takýto krok nazvať?

Uhradiť časť dočasného deficitu, spôsobeného spustením sporivého piliera, je možné i zavedením transformačnej dane. Štát k tomu už v roku 2004 pristúpil, a to zavedením takzvaného „rezervného fondu“ vo výške 0,75 % z hrubých miezd. Odvody, ktoré platíme Sociálnej poisťovni, tak v roku 2004 stúpli z už aj tak vysokých 28 % z hrubej mzdy na 28,75 percenta.

Aby teda štát pokryl výpadok príjmov prvého piliera, zvýšil dane, ktoré od nás vyberá. Oslabiť druhý pilier, no ponechať vyššie odvody nezmenené, by tak bolo ďalším podvodom na občanoch zo strany vlády.

Ďalší z mnohých dôsledkov oslabenia druhého piliera, ktorý by sa dal nazvať podvodom, by dopadol na dôchodkové správcovské spoločnosti. Spustenie ich činnosti medzinárodnými finančnými inštitúciami si vyžiadalo investície vo výške miliárd korún. Ak by vláda znížila odvody do druhého piliera, a dokonca by dala i občanom možnosť vystúpiť z neho, tieto obrovské investície by tým zmarila. Pokojne by sa mohlo stať i to, že dôchodkové správcovské spoločnosti s výbornými tímami právnikov by sa – na rozdiel od podvedených občanov, ktorí takú možnosť nemajú – bránili a straty spôsobené vládou by sa snažili získať súdnou cestou či na medzinárodnej arbitráži. Pravdepodobnosť ich úspechu skutočne existuje. Ak by boli úspešné, opäť by sme na to doplatili len my, občania – daňoví poplatníci.  
Namiesto záveru

Dôchodková reforma sa nerobila pre vládu, ani pre firmy, ale pre ľudí – najmä pre budúce generácie občanov.

Druhý pilier znamená, že politici rozmýšľajú dlhodobo a zodpovedne – sú ochotní trochu šetriť dnes, aby predišli kríze v budúcnosti. Oslabenie druhého piliera znamená, že politici rozmýšľajú krátkodobo a nezodpovedne – nie sú ochotní menej rozhadzovať dnes, a radšej zapredajú budúce generácie, naše deti, a deti našich detí.

Oslabenie druhého piliera je tak krokom do priepasti, ktorým hazardujeme s budúcnosťou mladých ľudí a pracujúcich. Ak nechceme spôsobiť budúcim generáciám problémy, musíme sa jednoznačne postaviť proti navrhovaným zmenám v dôchodkovom sporení.

pošli na vybrali.sme.sk