Robert Fico, podľa očakávaní, nepadol. Ale ten maratón, počas 49 hodín rokovania, mal zmysel.

Po troch dňoch s pár hodinami spánku je ťažké udržať aj prsty na klávesnici. Ale schôdza o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi sa práve skončila, a žiada sa mi k nej niečo napísať.

Robert Fico, podľa očakávaní, nepadol. Ale ten maratón, počas 49 hodín rokovania, mal zmysel.

Aj keď premiér, namiesto skutočnej debaty o podstate problému, nastavil scenár schôdze tak, že sa často zmenila na praobyčajné okydávanie sa vedrami špiny navzájom.

Aj keď mnohí kolegovia zo Smeru toľkokrát zľahčovali problém systémového a premysleného príživníctva na verejných zdrojoch, ktoré na Slovensku existuje.

Nie, nepodarilo sa nám odvolať premiéra, a ani predsedu parlamentu. Nestačilo na to ani množstvo priamych i nepriamych dôkazov, indícií a prepojení, ktoré jasne naznačujú, že Pavol Paška (za ktorého premiér Fico prebral jednoznačnú zodpovednosť) je veľmi silným človekom v slovenskom zdravotníckom biznise.

A všetci vieme, že to bol predseda vlády, ktorý fakticky zlyhal, lebo o problémoch v piešťanskej nemocnici vedel, ale nekonal, kým sa odvážny lekár a sestrička nerozhodli prehovoriť verejne.

Keby ich nebolo, tak som presvedčený, že kšeft s CT-čkom v pokoji prebehne, prebehnú všetky platby, a určitá firma si veľmi dobre namastí vrecká. A pani ministerka s pani Zmajkovičovou by ďalej boli vo svojich funkciách.

To je systémové zlyhanie.

A boli sme tu aj preto, lebo priveľa dôkazov, priamych aj nepriamych, svedčí o tom, že nejde len o jeden osamotený prípad, ale o celoslovenskú klientelistickú sieť priživovania sa na zdravotníctve.

Ale predsa.

Podarilo sa nám aspoň otvoriť a udržať diskusiu o tom, koľko ľudí je dnes nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska. A nie je ich málo. Nie že by sme my zatiaľ hviezdili pri tom, akú víziu im dokážeme ponúknuť. Ale aspoň si problém pripúšťame.

Podarilo sa nám de facto získať verejný prísľub strany Smer, že prijme zákon, na základe ktorého sa už schránkové firmy z Belize nebudú môcť zapájať do verejných obstarávaní. Ak ho splní, opäť sa zo Slovenska stane o kúsok lepšia krajina.

Možno, na základe toho tlaku, ak nepoľavíme, bude voči niektorým konkrétnym ľuďom vyvodená trestnoprávna zodpovednosť.

A najmä, podarilo sa viacerým z nás poukázať nie len na to zlé, ale najmä na hrdinstvo.

Na odvahu ľudí, ktorí sa neboja postaviť za správnu a dobrú vec.

Dúfam, že sa nám aspoň trochu podarilo ukázať, že ľudia ako doktor Alan Suchánek a zdravotná sestra Magda Kovačičová, ktorí neúnavne poukazovali na predražený nákup v piešťanskej nemocnici, a rovnako i mnohí ďalší, nie sú sami.

Že skvelá novinárska robota Barbory Demešovej a ďalších žurnalistov má zmysel. A že ľudia vedia, že konali správne. A že sú im vďační a že za ich statočnosť sa im treba poďakovať a oceniť ju.

Aby všetci ľudia vedeli, že za správnu vec sa stále oplatí bojovať a že áno, vystúpiť a upozorniť na zlo nie je excesom, malo by to byť normou. Nech to zlo vykonáva ktokoľvek, akokoľvek mocný.