Odvodová odpočítateľná položka pripraví o prácu tisíce ľudí

Novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá zavedie odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, má svoje pozitíva. Lenže aj obrovské negatívum. Táto – podľa ministra Kažimíra najdrahšia položka sociálneho balíčka Smeru a jeho „vlajková loď – totiž môže vyjsť draho aj samotných zamestnancov. Prečo draho? Pretože v konečnom dôsledku môžu prísť o prácu.

Prejdeme všetci na minimálnu mzdu?

Minister financií pri prezentovaní tohto opatrenia sám priznal, že má ísť o kompenzáciu zvýšenej minimálnej mzdy, ktorá má medziročne stúpnuť o 7,95 %. O takéto percento však bude musieť stúpnuť minimálna mzda aj na mzdové náklady desaťtisícov zamestnancov na vyššom stupni náročnosti pracovného miesta.

A keďže tu je mzda vyššia, ako navrhovaná odpočítateľná odvodová položka, náklady zamestnávateľov tu enormne vzrastú a práve tu môžu prísť ľudia o pracovné miesta.

Rizikom je samozrejme aj možná snaha zamestnávateľov “tlačiť” ľudí do pozícií s minimálnou mzdou, kde im odvodová úľava predsa len trochu zníži náklady na prácu. Nuž, ak bolo cieľom toto, viacerí zamestnanci ani zamestnávatelia sa asi vláde nepoďakujú.

Fast and furious

Ďalším negatívom tohto návrhu je samotný proces jeho prípravy. Návrh nebol ani len zverejnený na portáli právnych predpisov, samotné pripomienkové konanie trvalo menej ako 24 hodín a do parlamentu dostávame zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

Ak ide o právnu normu, ktorá hovorí o dopadoch na zdroje v zdravotníctve vo výške 150 miliónov eur, je to viac ako len zlá vizitka pri tvorbe legislatívy. Dokladom toho je aj vyjadrenie nového ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, ktorý sám priznal, že skrátené konanie použili preto, aby zákon mohol nadobudnúť účinnosť už od januára 2015, teda v tom istom čase ako sa zvýši minimálna mzda. A odvolával sa pritom na možné veľké ekonomické škody, ktoré by mohli vzniknúť!!!

Ak teda minister priznáva veľké ekonomické škody plynúce zo zvýšenia minimálnej mzdy, kde sú tie vyjadrenia premiéra Roberta Fica o maximálnom prínose pre občanov? Veď sú v priamej kontradikcii s ministrom!

Dokonca ešte aj ministerstvo práce v tom ultrarýchlom pripomienkovom konaní stihlo upozorniť, že vplyvy na podnikateľské prostredie sú vypracované nedostatočne vzhľadom na pomerne široký vplyv opatrenia na podnikateľské subjekty. Citujem: “Absentuje údaj, akého počtu zamestnávateľov sa opatrenie dotkne, aká bude priemerná úspora na celkovej cene práce u dotknutých zamestnávateľov, ako aj individuálne zníženia celkovej ceny práce pri rôznych mzdových úrovniach zamestnancov.”

Kam dopadne sekera?

Nejasné sú pritom nielen dopady na zamestnávateľov, ale aj na štátny rozpočet a na zdroje v zdravotníctve. Podľa odhadu zdravotných poisťovní totiž vplyv odvodovej úľavy nebude 150, ale ďaleko cez 200 miliónov eur.

Na plnú kompenzáciu výpadku zdrojov spôsobenú zavedením odvodovej odpočítateľnej položky by tak bolo potrebné , aby poistné platené štátom na rok 2015 bolo vo výške najmenej 4,6 % oproti navrhovaným 4,16 %.

Áno, vieme, že pán poslanec Raši už má pripravený pozmeňovací návrh, ktorým 150 miliónov hravo presunie na kompenzáciu výpadku zdrojov v zdravotníctve, ale čo ak to bude viac? Nezabúdajme pritom ani na to, ako sa nám v zdravotníctve strácajú peniaze cez rôzne predražené nákupy CT-čiek, pričom aj tu ide zrejme len o špičku ľadovca…

Pýtam sa preto, kto to zaplatí? Odpoveď je jasná – tí čo zarábajú viac ako vami preferovaných 380 eur, podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Tu by som však rád upozornil, že práve tie Ficova vláda nastavením výšky sociálnych odvodov v roku 2012 dostali do vážnych problémov.

Príklad pre ilustráciu:

Priemerná výška vymeriavacieho základu pre povinne platiacich SZČO, z ktorého odviedli poistné, bola v období január až jún minulého roka na nemocenské poistenie 411,12 eura, v rovnakom období za rok 2014 to už bolo 450,81 eura. Ide teda o vyše 9 – percentný nárast. Takže kým minimálna mzda zamestnancom rastie na budúci rok o 8 %, len za minulý rok ešte o vyšší podiel narástol vymeriavací základ na sociálne odvody živnostníkom. Sociálne poistné z minimálneho základu si pritom platí väčšina SZČO – podľa údajov Sociálnej poisťovne je to 82 %.

A to ešte od prvého januára 2015 opäť navyše porastú tak sociálne, ako aj zdravotné odvody. A len v Smerom preferovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovni porastú minimálne odvody podľa vyjadrenia samotnej VšZP minimálne 140 tisícom SZČO. Tie sa navyše boria s nedoplatkami zo zdravotného zúčtovania za rok 2013, ktoré je priemerne niekoľko stoviek!

Myslela vláda pri prognózach vývoja nezamestnanosti aj na tieto čísla a na túto skupinu samoživiteľov a zároveň aj zamestnávateľov? Aké sú pripravené opatrenia pre nich? A čo právnické osoby, od ktorých ide vláda vytiahnuť vyše 300 miliónov eur len na základe novely zákona o dani z príjmov?

Ale späť k odvodovej položke.

Tá bude zavedená len pre zamestnancov bez súbehu príjmov, aby sa zabránilo vzniku ĎALŠÍCH vysokých nedoplatkov v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. A ešte aj vláda predpokladá, že sčasti kompenzujúcim pozitívnym vplyvom na verejné financie bude zvýšenie daňovej povinnosti. Zaplatené odvody znižujú základ dane a ich zníženie sa pozitívne prejaví na výnose dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb. Takže hurá, pridáme nízkompríjmových zamestnancom pár eur, čo je iste dobré, ale zároveň si zasa čosi odkrojíme navyše z daní.

Riešenia

Takto vážny zákon by sa rozhodne nemal prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujem preto vrátiť ho vláde, alebo si dopriať pár dní času a zákon ešte upraviť. Ale aby sme neostali len pri kritike, vládou tak zaznávaní analytici (INESS) našli riešenie: Buď tarifné pásma ako také zrušiť, alebo ich zmraziť na súčasnej úrovni.

Ja by som zašiel ešte ďalej a to navrhnutím odvodovej odpočitateľnej položky aj pre SZČO a dohodárov. Tá by bola rovnako na úrovni rovnakých 380 eur mesačne, avšak až nad príjmovou hranicou 3 800 eur, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka v roku 2015.

Áno, tiež to bude stáť peniaze, ale tiež to zabráni vážnym ekonomickým škodám, o ktorých v prípade zamestnancov hovoril pán minister Čislák. Vykryť ich môžeme znížením spotreby vlády, prestaním rozdávania lístkov na vlak zadarmo, alebo oslovením tu už spomínaného pána poslanca Rašiho, ktorý možno vytiahne ďalších 150 miliónov cez nejaký pozmeňujúci návrh.

pošli na vybrali.sme.sk